Malý slovenský Campfest na konci sveta, v bezsignálovom lese za dedinou, o ktorej ste nikdy nepočuli. To je Bárka, snáď jediný kresťanský festival na východe (zdravíme Breakfestival, vy ste už dosť ďaleko od toho východného východu 🙂 ). KV redakcia Bárku poctivo navštevuje, už sme na ňom obaja niekoľkokrát v rôznych zostavách hrali a ja ho už tretí rok moderujem (a stage-managujem, sám som sa do tejto funkcie ustanovil). Takže, podobne ako pri reporte z Lumenu si tu budete môcť pozrieť niekoľko poznámok ku kapelám, ktoré majú ďaleko od objektívnych recenzií, ale sú výsledkom paralelného vnímania diania na pódiu, popri iných povinnostiach & radostiach.

Na začiatok trochu kontextu. Bárka (festival aj centrum) bola miestom veľkých charošín a diali sa tam veľké veci. Neviem, ako centrum, ale festival sa tento rok niesol v znamení detského publika a jenoduchších tém, zjednodušene môžeme povedať že piesene ako Krok sem, krok tam > 8+ minútové hlboké worship opúšťačky. S týmto základným vysvetlením situácie sa môžeme pustiť do lineupu.

MaranaTha je super. Chalani z Prešova zabezpečili chvály + slovo, bolo to celé tak základne kerygmatické, čo bolo evidentne úplne vhodné. Hrali kombo vlastných vecí + notoricky známych štandardov, špeciálne chcem vyzdvihnúť Joža Š. za klávesmi, ktorý posúval práve tieto 20 ročné odtrhovačky na nový level.

ESPÉ dalo svoj štandard. Práve tu som polovicu času nebol, takže veľa o tom písať nebudem. Snáď len toľko, že Dávid tvrdí, že po návrate z Írska sa musí s kapelou zohrávať – nuž, nemusí. Prvoligová kapela.

Sára Jarková & Band boli záskokom na poslednú chvíľu, ale fíha! Sáru sme už na KV spomínali a teraz ju oficiálne hajpujeme – má fakt skvelý hlas, šikovnú kapelu (hlavne gitarista vie, čo robí, btw. je to brat elektrického gitaristu z F6ky, takže nemáme  ďalšie otázky) a keď trochu vyrastie, bude to naozaj vychádzajúca hviezda. Diki moc, Sára.

Dominika Gurbaľová & Priatelia. Domi Dží je tesne po nahrávaní albumu a minimálne na vokáloch sa to ukázalo – veľmi pekné, chválime aj Aničku Š. Dominika je zároveň aj textovo veľmi špecifická, čo tiež ceníme. Slabším momentom bola celková plynulosť koncertu, niekedy to bol skôr jam s kamarátmi ako vystúpenie pre ľudí, ale všetko im odpúšťame.

Sion niekedy zneli svadbová kapela v gospelovom rúchu a inokedy im to hralo fakt dobre. Preložili a veľmi pekne zahrali Wonder od Hillsongu, za to plusové body.

Anastasis mali ako prvá kapela pod pódiom plnku, aj za pomoci rôznych ukazovačkových pomôcok a kroksemkroktam featuringov. Na to, že to je zostava poskladaná z aktuálnych gréko bohoslovcov, to hudobne & umelecky nebolo až tak zlé.

Piar Music je mohutné zoskupenie, ktoré ako mnohé zoskupenia tvrdí, že to robí trochu inak. Na rozdiel od iných zoskupení, tu sme to inak mohli aj vidieť: v jednom momente prišlo svedectvo+pieseň+tanec v až divadelnej dramaturgii a to na mňa fungovalo, mimo GDZN turné tu nikto takéto presahy nerobí. Okrem toho príjemná hodinka a pol, čím viac spolu mladí ľudia budú hrať, tým to bude lepšie. PS: Lukáš Zubaj už nutne potrebuje svoj vlastný projekt.

October Light sme raz titulovali ako ultimátnu kapelu na letný festival – a to sa potvrdilo úplne. Chorvátska šestica (saxofonista bol chorý alebo čo), už takmer kompletne generačne obmenaná, dala takmer stopercentný koncert aj v zapadnutom kúte východného slovenska pre kopec teenagerov v prvých radoch. Viac než hodinový set ich donútil zahrať snáď všetky veci z ich doposiaľ jediného vydaného albumu Free (2011), ktoré inokedy nehrávajú, čo KV rozhodne aprrovuje. Okrem toho si strihli aj Sambu De Janeiro, prerábku Rude od MAGIC! a aj novú vec s nemeckým rapom; podľa toho, ako často chodia na Slovensko, je snáď už čas aj na vec v slovenčine. Mojim osobným bonusom je, že po tom, čo som ich uvádzal a prekladal snáď na všetkých akciách na Slovensku, si ma končene pamätajú. Silných 9/10.

Joel Worship festival (v takej freestyle zostave) otvárali fakt príjemným setíkom dvoch piesní a teraz mali aj vlastný worshipový blok, ktorý som už žiaľ nedával a driemal som. Spomeniem aspoň, že líder Mišo T. sa o festival stará aj z produkčnej a organizačnej stránky a hrá na bicie v Anastasis, takže tomuto multifunkčnému chlapcovi veľmi fandíme, ostatných členov Joelu máme v láskavej úcte a dúfame v nejakú muzikálnu spoluprácu v budúcnosti.

F6 netreba komentovať, chlapci vedia. Aj keby neplatila atmosféra festivalu načrtnutá v úvode, tradičnú atmosféru F6 koncertov všetci označujeme ako radostnú. To by zvádzalo k inrepretácii, že je to len úctivé pomenovanie veselých a nenáročných odtrhovačiek, čo je v podstate aj presné, ale pozor! Tadeáš G. patrí medzi najlepších worshipových klaviristov na Slovensku a keď sa do jeho partov započúvate, objavíte fakt pekné momenty. Lukáš B. je kopa lásky a energie, no ide aj do hĺbky a otvára vážne témy. Chlapci sú rokmi bez debaty zohratí a my sa tešíme na ďalšie veci.

Toľko od nás, tu si pozrite aftermovie a o rok dojdite tiež.

36469047_1769223849794176_3935371176322269184_n

Reklamy