To, že jedna z našich najlepších worshipových skupín zahrá na Pohode, ste pravdepodobne zachytili; možno aj od nás. Dnes napíšeme o tom, ako z nášho pohľadu ich cca hodinový set dopadol. (Obligátny autorský plurál samozrejme skrýva subjektívne názory tej polovice našej redakcie, ktorá je tradične viac festivalová.)

Čo fungovalo?

  • Celkový sound kapely. Tým myslíme to, ako im to celé znie. Bolo to súčasné, silne vrstevnaté a elektronické, čo je na tomto mieste kompliment. Sme presvedčení, že ak sa na koncerte ocitol bežný návšteník Pohody hoci na 5 minút, odchádzal z pocitom, že toto je kvalitou produkcie totožné s inými top kapelami na festivale.
  • Táňa & Jana & Gabika. Tánino svedectvo & posolstvo, ktoré bolo také, aké bolo treba povedať. Janina bezprostrednosť zmixovaná s tou jej vlastnosťou, ktorú je ťažko pomenovať, ale pre ktorú ju ľudia majú radi. Gabikine vokály, sme radi, že sa vrátila na pódiá, snáď na dlhšie ako na chvíľu.
  • Atmosféra. Videli sme nekostolne vyzerajúcich ľudí spievať si slová Verného Boha, z čoho sa hrozne tešíme, lebo máme radi nekonvenčnosť. Videli sme Miša Kaščáka so slzami na krajíčku, z toho sme hrozne dojatí, lebo máme radi Kaščáka.

 

Čo nefungovalo?
(len skratkovito, lebo treba viac chváliť ako kritizovať)

  • Zvuk na mieste, napríklad violončelo sa totálne stratilo.
  • Obmedzenosť toho typického worshipu, ak tam bežný návštevník Pohody ostal dlhšie, zistil, že je to kolobeh pomalého a rozťahaného začiatku, gradácie v druhej tretine a tichého konca.
  • Chválovosť v koncertnom svete, dlhé prestoje medzi piesňami, nám úplne prirodzené, boli na Pohode rozpačité.

 

Ako znel claim dávnej reklama na slovenské pivo – Heartbeat je to najlepšie čo doma máme. Ak ste ešte nepočuli ostatný album, určite tak na spotifajoch urobte, je iný ako prvý a zároveň veľmi dobrý. A ako bonus precíťte túto amatérsku, ale autentickú fotku podradnej kvality. Diki HB, srdiečko-srdiečko.

IMG_5185.JPG

 

Reklamy