Campfest 2018 sa skončil a tak vám prinášame dojmy z posledného dňa.

Piar Music

Príjemné chvály so súčasným zvukom, Láska mocná je definitívne lepšia naživo, poetické pásmo bolo čudne pekné a zvláštne zároveň. Dramaturgicky jasné a plynulé, chlapci a dievčatá urobili dobrý dojem. Špeciálne nás potešila prítomnosť Andreja, ktorého sme dlho na pódiu nevideli a očividne si to veľmi užíval a Borisa (bubeníka), ktorý sa celkom hudobne posunul.

DSC_0288

Hoperise

Chváliči z Rajca priniesli chvály v zostave podladená elektrika väčšinu koncertu bez dvoch strún, bicie + basa a SAX! Bolo to celkom komorné, zčasti sme sa nudili a sčasti cítili ako na trebišovskom stretku. Mário má zaujímavý prejav, trochu pripomínal Bena Howarda a určite by sme pozreli aj jeho sólový projekt, na nejakom atmosferickom koncerte v noci a pre desiatich ľudí. Sme zvedaví na album.

DSC_0300.jpg

Adonai

Zaujímavý worshipový projekt z Českého Těšína sme kúsok sledovali vopred na youtube, kde hrá s celkom progresívnym zvukom priemernej americkej corpo-worpo kapely. Tu prišli v oklieštenej štvorčlennej zostave a zahrali v podstate chytľavý a worshipovo miestami veľmi hlboký akustický set. Z kategórie neznáme kapely, ktorých pesničky nikto nepozná a tak ich dáme do Stodoly rozhodne najprofesionálnejší prejav a najlepšia práca s publikom, hoci sa ľudia takmer vôbec nechytali.

DSC_0328.jpg

Chyc Polhit

Cestou odniekiaľ sme sa na chvíľočku ocitli v stane, odkiaľ sme začuli Reckless Love v úprave pre (okrem iného) akordeón a dychy. Hrali ju divadelníci v bizarných kostýmoch a hoci sme to zachytili len koniec, zdá sa nám, že celý divadelný program vyzeral tak podivuhodne, že to mohlo byť výborné.

James Evans Band

James nás svojou lámanou angličtinou zaviedol do ríše melódií a groovov, ktoré na štandardnej chválovej akcii nezačujete. Prvá polovica koncertu, ktorú sme v naplnenej a vydýchanej plechovej Stodole vydržali bola veľmi variabilná, inštrumentálna aj spievaná, židovská, írska aj orientálna. Škoda zvuku, ktorý nedovolil naplno vyznieť všetkým členom ansámbla. (Alebo ansámblu?)

DSC_0336.jpg

Rivers & Robots, part 2

Zopakovať si koncert, ktorý sme videli už vo štvrtok, nás prinútil výborný a overený campfestovský formát Couch Talk. Set rozdelený na hudbu a rozhovor v pomere 60:40 začal hudbou, a my rozmýšľame či R&R svedčí viac klubová atmosféra menšieho stanu alebo áčkový stage; obe zvládajú s prehľadom. Rozhovor zasa odkryl duchovné pozadie ich kapely a o spirituálnom vplyve, ktorý môže mať ich pohodová muzika, sa počúvalo veľmi dobre. Nový album chlapci potvrdili, takže sme spoko.

Hymna 

Podľa očakávaní sa nám hymna na tretí deň páči a Kde ty si, nebo je sme spievali spolu s Mariánom Lipovským.  Zvyšok večerného programu sme trestuhodne minuli, práve teraz je niečo po jedenástej a my unavene ale spokojne dopisujeme naše pocity z dvadsiateho ročníku nášho obľúbeného festivalu. Je tu dobre, príďte o rok.

KV out.

Fotky exkluzívne pre nás zaistila extrémne talentovaná Dominika Krišová

 

 

 

Reklamy