Hillsongovská mládež nás pred sto rokmi celkom uchvátila a hoci sa vlani vďaka štyrom (!) reedíciam svojho tretieho albumu III čaro vytratilo, boli sme pomerne zvedaví aj na chystanú štvrtú platňu – a aj preto, že celý august asi nič relevantnejšie na scéne nevyšlo.

Nuž čo, nie je to úplne najlepšia bomba. Najväčší problém je mätúca dramaturgia; All of my best friends je síce živák, ale za 13 skladbami je sedem štúdiových verzií, čo je pre nás zbytočne veľa. Dvadsať trackov na príšernej dlhej minutáži (79) sa zdá ako večnosť, niekde v polovici to mozog prestáva spracuvávať a všetko sa to začne zlievať do jednej guče.

Pesničky, na druhej strane, až tak netrpia, hoci sa to žánrovo začína celkom drobiť (aj vďaka lajvku); mimo početných, nutných corpoworpo srdciarskych udalostí začujeme aj silné emoteen hymny alebo trocha slizký reggaeton, napokon si ale len pri veľmi máličko piesňach si poviete “toto je 2020 zvuk”.

Málo prekvapení, veľa vaty, nechápeme a zároveň chápeme, ale čosi si predsa niekoľkokrát na spotifajoch vykrútime. A to bude tak asi všetko.