Kings Kaleidoscope sa jednoducho nedajú ignorovať. Od vydania ich ostatného albumu uplynul dnes presne mesiac a ak oni nebudú dôvodom prerušiť naše dvakrát také dlhé mlčanie, tak už nikto. Ale k veci.
Baptized Imagination sme sa pokúšali vypočuť si asi štyri krát; úspešný bol až dnešný pokus. Odpoveď sa podľa nás skrýva v starom dobrom plnom sústredení. Nový KK album sa proste nedá počúvať v pozadí, žiadna si pozornosť a ochotu ponoriť sa do tónov i textov.
Pravdepodobne za to bude spoluzodpovedná aj mimoriadna albumovosť tohto počinu. Máloktorá pieseň obstojí ako svojbytný a/alebo chytľavý track, dokonca oba single (You & I Again i Wasn’t I Worth It, oba s vynikajúcim minimalistickým vizuálom) fungujú naplno až v ucelenej albumovej dramaturgii.
Tá nás lyricky i hudobne prevedie cestou od tradičného Chadovho anti-worshipu, hudobne intenzívneho a plného otázok, hľadania i hľadenia do vlastného vnútra, cez geniálnu pokojnú a inštrumentálnu druhú tretinu, až k majestátnemu chválovému záveru (zaznie aj aleluja). Textom žiaľ rozumieme len do určitého stupňa, hudobne tam počuť Kanyeho, Twenty One Pilots i Bon Ivera a ešte oveľa viac – to len naša hudobná slovná zásoba je obmedzená, rovnako ako naša školská angličtina. Hlavne tam však počuť Kings Kaleidoscope, kde sa beaty striedajú s dychmi a slákmi a kde sa z elektroniky občas vynorí piano a to je, kamaráti, poézia.
Áno. Táto krásna 31 minútová miniatúra si určite zaslúži vašu pozornosť.
