Vyšlo, ale až tak veľmi neušlo; toto píšeme kvôli tomu hlavne aj kvôli tomu, aby sme mohli v najbližších dňoch postnúť text o remixovom EPčku, je naozaj čerstvé a vložiť doň preklik tento textík, xixi. Patrí sa zároveň dodať, že o “neušlo” sa postarala tohtoročná GDZN tour, kde sa objavil svojsky nafrázovaný prekladík (zdravíme autorské duo M+M ) a kde mladé gdzn pušky ukázali, že to vedia da-da-dať tiež. Poďme ale k veci.
Po poslednom albume, ktorý sme v redakcii prijali vlažne, musíme austrálskych mládežníkov pochváliť. Zlievanie do guče a ani prepálená stopáž sa nekonajú – EP Out Here On A Friday Where It All Began ostáva verné definícii a ponúka sedem živých trackov (6 piesní + 1 príhovor). Skladby sa nepodobajú ako vajce vajcu, práve naopak – každá je tak iná, až sa jeden môže obávať o hudobnú celistvosť dosky. Ak však EP nepočúvate s pozornosťou zameranou na dramaturgiu eventu, počas ktorého sa nahrávalo, no ako sviežu prehliadku radostných aj vážnejších pesničiek, nebudete sklamaní.
Ak sledujte americkú late-night-shows scénu, asi ste sa už stretli so Stephenom Colbertom, hoci je v našich vodách rozhodne menej populárny ako jeho Jimmy-kolegovia, Kimmel a Fallon. Stephen je veriaci katolík a v nedávnej časti svojej show mu Dua Lipa, jeho hosťka, položila otázku, ako sa jeho viera pretína so zábavným biznisom (comedy), v ktorom sa pohybuje. Stephen sa zamyslel a zadelil, ak chcete vedieť podrobnosti, pozrite si video, predmetná pasáž začína asi v polovici.
O Stephenovi a napríklad jeho politických postojoch veľa nevieme a rozhodne ho nechceme prehnane velebiť. Vo svojej odpovedi nedal výzvu na odovzdanie života, dokonca ani nespomenul Ježiša. Jeho príklad nám ale ukazuje inú ctihodnú vec: že každá príležitosť sa dá využiť na to, aby si do sveta ohlásil dobro, nádej, radosť alebo lásku. A to aj keď sa nachádzaš v totálne sekulárnom prostredí a hneď po tvojom posolstve ide rapovať 2 Chainz.
Nebudeme to popierať, pre planetboom máme veľkú slabosť (hlavne polovica našej redakcie, dôkazy tualebo tu) a píšeme o nich toľko, že nemá veľmi zmysel opakovať, že ide o mládežnícku službu / kapelu austrálskej cirkvi Planetshakers a teda akúsi dvojičku známejších Y&F. Pár dní dozadu priniesli prvú časť (A-Side) ich nového projektu: You, Me, The Church – That’s Us. 8trackové (rozsahom teda skôr) EP sme zhltli okamžite a pocity sú navlas rovnaké ako pri všetkých doterajších projektoch – kreatívny a odvážny hudobný mišung mixovaný s typickým worshipom.
Album otvára The Core, pieseň tak tvrdá, že za gitarové riffy by sa nemusli hanbiť ani bradatí metalcoristi. Samozrejme, žánre a atmosféry sa striedajú rýchlosťou blesku: rapovaná/kričaná sloha, intermezzo s veľmi príjemnou dubovou basou a psy-tranceový drop, ktorý vám vyberie vnútornosti. Takto by sme mohli pokračovať pri celej prvej polovici, ktorá je za nás ukážkou toho, keď máte pri skladaní v štúdiu veľa zábavy. A keďže na yt sú klipy na všetky piesne z EP, uvidíte, že zábava bola aj live.
Druhá časť adresuje zasa tú časť publika, ktorá rada chváli a piesne č. 5-7 nás vovedú do dôverne známej worshipovej atmosféry s dlhými stopážami a minimom inovácií. No a celé to končí pokojným (dalo by sa povedať soakingovým) elektronickým epilógom. Verdikt nemáme a ani netreba: planetboom si idú svoje a tak to má byť.
Spojenie etablovaného CCM umelca a staršej pop/country hviezdy sme tu mali už minimálne raz, dnes chceme upozorniť rovnakú rovnicu s novými premennými. Tobyho na KV uznávame možno skôr so sentimentu, ale stále si myslíme, že si zaslúži našu aj vašu pozornosť. Sheryl vám je známa možno len menom, no na Spotify má obdivuhodných 5m mesačných poslucháčov (pre porovnanie, TobyMac 1,5m a aktuálna svetová dvojka, Justin Bieber 78m) a jej tridsaťročný hit All I Wanna Do ste už určite niekde započuli.
Ich spoločná pieseň Promised Land vychádza ako dvojsingel obsahujúci dve verzie – typickú bro-country pohodovku a trochu neutrálnejšiu rádiovku. Ani jedna ktovieako nevyčnieva, ale tá prvá má napríklad prechorusový verš And I’mwondering s dvoma celkom peknými akordovými obratmi. Diagnózu neurazí-nepoteší asi už očakávate, takže podľa preferencií: rýchlo šupnúť do nejakého playlistu alebo ignorovať.
Po vyše roku mlčania (ktoré bolo pravdepodobne zapríčinené zdravotným stavom Chada Gardnera) sa naša milovaná partička zo Seattlu pripomína novým singlom, You & I Again. Ak ste hardcore fanúšikovia, pravdepodobne ste toto desaťdňové video videli už niekoľkokrát. No pre ostatných sformulujeme odporúčanie: nová vec je zosobnením toho, čo máme na tejto kapele radi – osobných textov, ktoré kombinujú neistotu a nádej, inovatívnej a príťažlivej estetiky a výbornej hudby. Tá je oproti zvyčajným KK aranžom oveľa umiernenejšia a jednoduchšia, ale zvukom, vokálom aj feelingom sa jednoznačne dá zaradiť do hudobného kánonu Chada a jeho chlapcov.
Nový materiál nie je zatiaľ oficiálne avizovaný, že toho príde viac sľubuje len jedna nenápadná vetička z Twittera. Tak sledujme, užívajme a očakávajme.
Po takmer dvojmesačnej prestávke cítime potrebu ju aspoň takto, nadpisovo preklenúť (ak nechápeš, tutohľa: náš ostatný článok), ale v skutočnosti je to vlastne úplne presné. Jeden z najbohatších Čechov, Radim Passer, je zároveň aktívnym kresťanom a jednou z jeho aktivít je prekonávanie svetových rýchlostných rekordov šoférujúc osobné autá.
Jeden takýto prekonal aj minulý rok, kedy na nemeckých diaľniciach vytlačil zo svojho Bugatti Chiron 414, podľa GPS dokonca 417 km/h. Udialo sa to v už v júli, prvé video vypustil v novembri a v januári tohto roka zverejnil POV videjko. No a celú udalosť pred pár dňami zmapoval Martin Hanus z Postoja, ktorý tomu pridal aj časť o možných legislatívnych konzekvenciách, histórii, klíme a – ako vyštudovaný germanista – aj sociologickú miništúdiu nemeckej motoristickej duše.
My takéto ambície nemáme, tak prečo o tom píšeme? Je totiž krásne vidieť, ako sa boháči tohto sveta pred takýmito kratochvíľami modlia a zverujú seba, iných aj samotnú jazdu do Božích rúk.
Veru, je to tak. Ani nie 48 hodín uplynulo od momentu, keď jedna z najtalentovanejších slovenských worshipleaderiek (to je slovo!) ohlásila fundrasingovú kampaň na výrobu svojho nového, ne-worshipového albumu – a v tejto chvíli (piatok napoludnie) tam svieti cieľ naplnený na 145%.
Album autori teasujú piesňou Tvojou chudobou, ktorú už poznáme. Jana síce avizuje, že nepôjde o typickú chválovú produkciu, na rukopis zverejnenej skladby sme už zvyknutí; je typický zubajovsko-palajovský. Ostáva teda hádať, koľko z piesní sa rozhodnú manželia odieť do netypickejšej podoby, možno minimalistickej – iba s ukulele alebo autoharfou, čo sú nástroje, ktoré Jana podľa nášho pozorovania v poslednom čase preferuje.
Verdikt je jasný, ľudia chcú počuť autentickú slovenskú tvorbu a redakcie KV je tvorená presne takýmito ľuďmi. Preto sme album podporili a odporúčame to urobiť aj vám. Len tie odmeny… Vinyl je dobrý nápad, ale chceme viac – návštevu štúdia, obývačkové koncerty a hlavne: možnosť nahrať na cédečko v kľúčový moment jeden úder na triangel.
O Isaac Records sme už písali a je viac než jasné, že chlapci sú aktívni. Dôkazom je aj nové CD(kliknite si, nech pochopíte vtip), ktoré je kolabom dvoch MC’s a jedného producenta, teda troch ľudí, z ktorých dvaja – menovite Empo a George Balga – patria do spomínaného labelu / kreatívnej skupiny. Posledným členom trojčlenky je istý OwtihG, o ktorom nevieme takmer nič, takže ak vy viete, posuňte nám informácie alebo nám dohodnite interview.
Aký je verdikt? Veľmi, veľmi pozitívny. Räp gejm už nesledujeme tak ako zamlada, teda nerozumieme úplne všetkým aspektom aktuálneho zvuku, ale počúvať nás to baví – flowy, produkcie a nápady sú veľmi čerstvé a je veľmi veľká šanca, že po poslednom tracku cdčko otočíte rovno znova. Špeciálnu radosť urobila polovici našej redakcie drillová pecka DRON, čo je jeden z mála akutálnych rapových subžánrov, ktorý registrujeme a baví nás. Keby chceme hľadať negatíva, nájdeme – ale aktuálne necítime, že by sme ich tu mali spomínať. Ak to niekoho zaujíma, msg us.
Posledný shout-out ide chalanom za vlakovo-štúdiovo-mestský stokársky snippet. Ako chlapci z malomesta ceníme, bigup!
Muzikantom z Koinonie Ján Krstiteľ sa po úspešnom /a možno trocha nenápadnom/ crowdfundingu podarilo novú platňu aj vydať. Od posledného albumu nastal zreteľný produkčný posun a hoci K:Music nepatrí medzi najznámejšie chvály v našich končinách, ide napokon o celkom zrelý a uvedomelý počin.
Dôverujem ti je 13 piesní, hudobne odkazujúc viac na planetshakers, než bethel/hillsong mainstream, a celkom sa z toho tešíme. Tradičnú akustickú gitaru počuť ozaj minimálne a citlivo, pesničky dobré, rádiovejšie, zopár korpoworpo devotionals, niekedy funk, sem-tam trapové zvučiky a na konci aj newschool rap (ft. Augustín), všetko dobre.
Oceňujeme aj evanjelizačný presah: na jednej strane počuť, že kapela je na scéne (s generačnými obmenami) pomaly dve desaťročia. Hudba pôsobí vyzreto, melódie nadväzujú, za textami a nápadmi cítiť niečo prežité a preskúšané. Napriek tomu je zvolený jazyk veľmi prístupný a náramne kerygmatický. Takto; máme veľmi radi slovenských autorov, ktorí sa neboja experimentovať a zájsť v námetoch aj do hlbších a nezvyčajných oblastí. Dôverujem ti nie je tento typ albumu, ale vyšlo to pekne – je to hudba blízka a zrejmá, jednoduchá, ale zvukovo starostlivo ošetrená a pripravená. Popočúvajte, je to dobré dielko a pre našu krajinu opäť trocha novší vietor z východného bloku.
Už dlho sme sem nič nepridali a hoci by sme sa mohli tváriť, že to súvisí s tým alebo hentým, nasrac, skrátka sa venujeme aj iným životným veciam. Ale náš obľúbený kresťanský festival prišiel, a tak sa polovička našej redakcie šla vyšantiť a pozrieť, ako to bude vyzerať v menšej edícii s účasťou 1K ľudí.
Verdikt pre tých, ktorým sa nechce čítať do konca: bolo fajne.
Hoci bol program naskladaný tak, že sa teoreticky dalo stihnúť úplne všetko, prakticky miestami zaúradoval náš (ne)záujem a vďaka anotáciám z bookletu sme si pozreli len niekoľko starých corpoworpo favs, jedny mladé pušky a jednu dlho-prehliadanú menšiu rybu. Poďme na to.
Štvrtok prekvapil dážď a program sa improvizoval, šlo sa spoločne na otváračku v podaní Tretieho dňa. Ako východniari ich máme radi a vyrastali sme na Chválach 7 (#privitajmepana), takže dojmy pozitívne. Košičania zahrali zopár nových prekladov zahraničných woršipov, ku ktorým by sa polovička našej redakcie na spriatelenom spevnikárskom projekte rada dostala, uvidíme.
V závere štvrtka CF uviedol zvedavé mladé pušky Isaac Records, štyria repujúci boyz a slovami našej dvornej ilustrátorky Alice Z., niečo ako kresťanskí KHANS. Teda teenage ukričaný trap s veľkou porciou energie a srdiečka. Pre odrasteného knihovníka občas cringe prejavy, ktorým už nerozumie, ale zato náramná textárska originalita, množstvo dobrých nápadov a dobre premenené rýmy. Nekompromisná a priamočiara kerygma vo veršoch vo fajn dobovom jazyku ako bonus. Beaty slabšie, nepreviazané, ale za 2 roky sa chlapci namastia a bude to bomba, uvidíte. Čakáme veľké veci, pochvala pre program za túto pozvánku, yah!
Piatok a konečne koniec dažďa. James Evans s bandou boli jedinázahraničná (vieme vieme, lol) kapela nielen kvôli šarmantnému prízvuku frontmana, ale skutočne zazneli okrem autorských skladieb aj zahraničné woršipíky kapiel, ktoré zvyčajne počúvame len doma. Teda bolo to potešujúce a okrem duchovných pôžitkov to campfest-faktoru počas tohto mini-ročníka veľmi pridalo.
Ďalej prišli Martindom Worship, veľmi dobré, dostali sme, čo sme čakali, boli asi aj 2 či 3 nové veci mimo nedávneho cédečka, čiže divácky rozpaky lebo nepoznáme slová, ale kriticky palec hore, lebo sa intenzívne tvorí ďalej, well done.
Večerný program viedli Timothy a treba povedať, že produkčne sú momentálne asi na slovenskom vrchole. Pásmo bolo doslova staronové, po pár novších piesňach prišiel veľký megamix starších a veľmi známych chvál s novými zvučikmi, niektoré veľmi nečakané ako takmer neznáme Skláňame kolenáazda z 2007 z 1999. Chlapci sú náramne šikovní a dramaturgia bola veľmi generačne prístupná, zároveň inovatívna a tvorivá. Nice.
V závere dňa sme nakukli na Andželino (prehliadaná menšia ryba) a dostali sme pomerne vycibrený garážový metalinda-ish hardrock, ale práca s publikom bola slabšia. Zato posolstvo nečakane jasné a úprimné. Veď dobre.
Sobota, viacej ľudí, lebo konečne víkend (a slnko). Ranná otváračka v podaní prešovských Marana Tha, nachvíľu sme sa z plachtového stanu ocitli kdesi na stretku, veľmi domácke, útulné, blízke, bezprostredné. Vďaka za tieto chvály.
Poobede Lamačské chvály spolu so svedectvami parťákov zo spoločných služieb. Pri Braňovi Letkovi sa nám nevdojak vybavila predstava kresťanského púťového kúzelníka, ktorého milujú malí i veľkí. Branislav má veľký dar pútavo priniesť heterogénnej mase smelé, povzbudzujúce a duchaplné posolstvo plné novej Božej nádeje a prisľúbení. Nechápeme, ako je to možné, a aj keď odľahčujúcimi vtipmi pripomína viac a viac veselého strýčka, do sŕdc sa aj tak vlievala pokora, spravodlivosť a odvaha. Aleluja!
Pred zmienkou o večernom programe si dovolíme krátky blok o dvoch samostatných prednáškach, na ktorých sme boli.
Ekologická kríza Petra Hruba bola ako úvodný predmet v semestri, ale aspoň netrepal pseudokresťanské hoaxy, hovoril efektne fakticky a vniesol do aktuálneho korona-obdobia aj iné závažné otázky, než len vax/antivax. Pochvala za učiteľskú prehľadnosť.
Čo ťa Instagram (ne)naučí o chodení a sexe mladých manželov Grexovcov bol veľmi príjemný a taký, aký workshop o vzťahoch len môže byť. Praktické skúsenosti, vtip, nadhľad, otvorenosť v náročných témach a aj priznanie chýb – to všetko vynieslo rečníkom veľkú sympatiu a vďačnosť za zdieľanú múdrosť. Ozaj.
Hlavný večerný program dostali Piar Music. Nahrávkovú produkciu máme radi, ale bolo dobre, že 72 multitrackov tentokrát ostalo doma a chvály otvorili staré známe piesne ako Bližšie a Aleluja. Nasledovný čas uctievania bol skutočne spontánny so všetkými nepredstieranými momentami, ktoré k tomu patria a PB bol skutočne oslávený.
Verdikt pre tých, ktorí radi čítajú do konca: bolo fajne. Veľmi. Ďakujeme, Campfest ❤
Kopa vecí, ktoré by vás mohli zaujímať, ale nikdy ste nemali čas ich hľadať po internetoch. 