Vyšlo/ušlo: Without Words: Genesis — 23 januára, 2020

Vyšlo/ušlo: Without Words: Genesis

Tretí album inštrumentálnych remixov najväčších Bethel Music hitov vyšiel niekedy v novembri, tentokrát má podtitul Genesis.

Platňa ma štedrých 67 minút v 19 stopách a viacmenej kompiluje takmer celú tvorbu za posledných päť rokov. Tretie Without Words si berú príklad z predchádzajúcej Synesthesie a okrem preonačených piesní, ktoré poznáme z albumov, ponúka aj niekoľko atmosférických predelov. Oproti jednotke je tu znova viacej elektroniky. No a zaujímavé je, že prvýkrát opäť sa medzi piesňami objavili aj nie-bethelovské ako What a Beautiful Name od Hillsongu a elevationský Do It Again.

Oficiálny príbeh rozpráva, že tak, ako bol Adam stvorený v tajomnom priestore záhrady, bez divákov a hluku, tento album vytesáva pre poslucháčov priestor na stretnutie sa s Bohom tvárou v tvár. BUM a už vieme, prečo Genesis. Ak chcete, pustite si a napíšte nám, či baví. Hej a celá doska je aj na youtube.

Noví Brilliance a točiaci sa svet — 15 januára, 2020

Noví Brilliance a točiaci sa svet

Pred pár dňami vyšlá nová doska dua The Brilliance. Píšeme o nich celkom sporadicky, lebo ani neviem. Až tak ich nepočúvame?

Kamoši David Gungor a John Arndt to majú celkom podelené; jeden obstará texty a druhý hudbu. V oboch prípadoch ide o celkom majstrovské mozgy, veď si to zapnite.

Suite no. 2: World Keeps Spinning voľne nadväzuje na predvlaňajšiu suitu č. 1 Oh dreamer. Už názov evokuje čosi zvláštne a naozaj, početné komentáre fanúšikov na youtube napaprčene deklarujú, že “starý” brilliance mali radšej.

Nuž, je to naozaj tak. Citujúc Mareka Moskora z českého musicmixu, platňa je pomerne koncepčná a rieši rozmanité spoločenské témy, od ľudskej existencie cez sociálne siete, spravodlivosť až po obavy z budúcnosti. A naozaj, rozličné pomery lo-fi, elektropopu, klasiky a riadnych gitarových riffov tvoria výbornú pôdu pre celkom civilné posolstva, ktoré by ste od zvyčajnej kresťanskej skupiny nečakali.

U nás zarezonovala najmä tretia Must Admit, ktorá veľmi citlivo reflektuje aprílový požiar v Notre Dame, jemne pripomínajúc neodvrátiteľnú pominuteľnosť. Na druhej strane, orchestrálne-rocknrollovo-epická titulná World Keeps Spinning ponúka jasnú, no nevtieravú variáciu bonmotu carpe diem, čím album dostáva rozmanitý, no celkom jednoznačný, všeobecne humanitný rozmer; žiť život so všetkým, čo prinesie, dobré aj zlé.

Ako vravíme, toto od bežnej kresťanskej kapely nepočuť často. Well done.

 

 

Nové é es pé é — 11 decembra, 2019

Nové é es pé é

Nuž hej.

Boli sme na turné, do toho roboty a školy, v oboch prípadoch je jedno aj druhým. Takže kus nepíšeme, žijeme si životy, uvažujeme.

Medzitým ESPÉ so zvláštne modrým albumčekom, ktorý začali predávať na tour, prišli na spotifaj. Tak sme si to konečne vypočuli a môžeme dať von jednoduché, kamarátske review (áno, preto dávame link na začiatok, aby ste si to takoj zapli a počas prvej minúty nás stihli dočítať).

Ako človek, ktorý nebol na konfere (kde sa to nahrávalo) a okrem turné počul naposledy sliačanov tak na campfeste, beriem novinku dvoma spôsobmi. Na jednej strane super, nové, zaujímavé piesne (túto dole som doteraz v živote nepočul), na druhej strane letmý pohľad na minutáž mi nadvihol obočie a spýtal som sa sám seba, či som ochotný kvôli tomuto článku minúť na každú pieseň v priemere 9 minút.

Chápem, lajvko, keď sa spolu modlíme a sme na stejdži, tak nepozeráme na hodiny a neriešime to, že to možno budú počúvať ľudia aj kvôli nie-chválam. Ale ak ste ako ja, tak si to asi kvôli hudbe už znovu nezapnete. Jedine k modlitbe alebo do pozadia v robote či vo vlaku. V prepálenej dĺžke je to pre mňa naozaj trocha škoda, nehovoriac o tom, že celý čas počúvame repetitívny corpoworship bez výraznejšieho, žánrovejšieho nápadu (ešte aj mumfordovská Môj duch jasá je so štyri a pol minútami najkratšia zo všetkých).

Na druhej strane, tie piesne modlitebné a v tejto oblasti dokonca patria k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku vzniká. Múdro zvolený živý formát naozaj realisticky prenesie poslucháča doprostred chvál, alebo ak chcete duchovnejšie, pred Boží trón. Tu už stačí len zavrieť oči, otvoriť srdce a ísť na to, bez nejakých zbytočných rušivých zvučíkov alebo biednych rýmovačiek. Počuť, že chlapci si už nielen čosi odohrali, ale aj vedia viesť k chvále a písať texty, ktoré nekĺžu len po povrchu.

Najviac zo všetkého asi chválime dizajnový posun od pekných, ale neurčitých grafík k niečomu, čomu na prvý pohľad nemusíme rozumieť, ale hneď vieme, že to obsahuje nejakú mesidž. Len si zapnite spotifaj a porovnajte obrázky. A keď už ste tam, rovno si to pusťte.

Sufjan Stevens vydáva Dekalóg — 13 novembra, 2019

Sufjan Stevens vydáva Dekalóg

Všetko podstatné sa dá zhrnúť do jednej vety: Sufjan (trošku o ňom napríklad tu) vydáva klavírnu inštrumentálku inšpirovanú Desatorom. Druhá veta to trošku skomplikuje: Decalogue je baletné predstavenie z roku 2017 a toto je Sufjanom skomponovaný soundtrack, ktorý ale na album nahral iný človek. Nevadí, náš názor sa dá zhrnúť do jedného slova: Skvelé. Okrem toho, že takéto kolaborácie nevidíme na našej scéne často, je albmu hudobne výborný – nenudí ani pri koncentrovanom počúvaní a zároveň geniálne poslúži ako podmaz pri upratovaní, pozerovaní dažďa, alebo kontemplovaní Božieho slova. Berte všetko, čo tento chalan dáva von, obvykle to stojí za to. Pusti si to cez spotifaje napríklad tu. 

sufjan-stevens-score-for-ballet-the-decalogue-new-album-2019.jpg

Noví Porter’s Gate — 28 októbra, 2019

Noví Porter’s Gate

Pred dvoma rokmi sme písali o zaujímavom projekte, v ktorom sa zišlo niekoľko indie kresťanských umelcov z rôznych cirkví, vymysleli spolu tucet piesní a nahrali spoločnú platňu. Work Songs z toho vyšiel ako výborný, kontemplatívny, zmysluplný album, umelci sa tak po čase stretli opäť.

Tentokrát sa kolektív trocha obmenil, pribudla napr. neznáma, mexická Diana Gameros, jednu pieseň uchmatol Zach Bolen z Citizens, troškou prispela aj Leslie Jordan z rozpadnutého dua All Sons & Daughters. Zvyšok kolektívu dopĺňajú obľúbení Audrey Assad, Latifah Allatas, Josh Garrels a Paul Zach plus niekoľko ďalších mien.

Nový album s názvom Neighbor Songs pôsobí plnším, vyzretejším dojmom, zvuk je výrazne profesionálnejší. Stratilo sa trošku kúzlo liturgickosti a hymnickosti z prvého dielu, JFHO napálilo dvojke 4/5, teda o hviezdu menej, než pri prvom albume. Ak ale chcete vyskúšať niečo iné, než nápadovo vyprázdnený corpoworship a zároveň hľadáte niečo silne duchovné, zapnite si práve Porter’s Gate.

Vyšlo/ušlo: Gungor – Archives — 25 októbra, 2019

Vyšlo/ušlo: Gungor – Archives

Onehdy vo februári sme priniesli krátku správu, že dlhoročný projekt Michaela Gungora a jeho ženy Lisy končí.

Gungorovci v posledných rokoch prechádzali rôznymi obdobiami, počas ktorých pochybovali, uvažovali a hľadali odpovede, a niekedy ich nenašli. Je fajn, že priznali farbu, občas padli vyhlásenia, že sme ateisti a celé to pôsobilo smutne a kontroverzne.

Pridajte si k tomu podivnú, vysoko umeleckú muziku a nevznikne vám z toho nič, ale bežný človek si aspoň pomyslí, že toto je čosi obskúrne až nekresťanské, s tým nechcem nič mať. Tí odvážnejší po pesničkách opatrne chňapnú a zistia, že sa to dá počúvať. Tu je niečo pre vás, odvážnejších:

V marci, krátko po definitívnom oznámení rozpadu, však Gungorovci stihli vydať tučný, dvojhodinový, 33-stopový album plný demáčov, b-sides nahrávok a iných songov, ktoré sa nedostali na regulárne albumy. Keď budete niektoré počúvať, zistíte prečo.

V týchto textoch je zachytená veľká človečina. Sú čudné, politické, tragické, heretické, pochybujúce, s veľkým kontrastom coverov klasických kresťanských hymien. Celé to pôsobí ako taká hudobná spoveď poslednej éry autorov. Popočúvajte, (rozmýšľajte,) spomínajte.

GungorsAtheists.png

 

Môžu mať aj katolíci prebudenecké dokumentárne filmy? — 14 októbra, 2019

Môžu mať aj katolíci prebudenecké dokumentárne filmy?

Jasná otázka – jasná odpoveď; môžu.

Pomerne často na tomto blogu spomenieme medzi rečou Darrena Wilsona a jeho sériu dokumentov o evanjelizáciách a prebudení v treťom svete a na mnohých zaujímavých miestach. Pre mladého slovenského prebudenca je to fajn zážitok, hoci z filmového hľadiska možno trochu plytký a jednoduchý.

Zvláštnosťou je, že podobné produkcie, hoci s rozličnou škálou fundamentálnosti (pozdravujeme Torbena Søndergaarda), vychádzajú zvyčajne z protestantských kruhov a slovenský prebudenec-katolík tak môže mať v kútiku duše akýsi ukrátený pocit. Podobný dojem mala aj istá filmárka Maura Smith, ktorá sa jedného dňa zaťala a vybrala sa s kamerou medzi katolíkov. Výsledky sú 2.

Prvý výsledok je skorší dokument (snáď o evanjelizácii) Fearless, ktorý sme nevideli, ale v traileri vidno napríklad Mary Healyovú (ktorej knihu sme nedávno recenzovali) a filmík odporúča zástup rkc frajerov na čele s Ranierom Cantalamessom. Sounds good to us, možno raz.

Na druhý výsledok sme dostali tip od našej čitateľky Františky (a vlastne preto sme sa pustili do bádania). Ide o maximálne čerstvú vec, ktorá napriek slabému fundraisingu nedávno úspešne odpremiérovala. Prostý názov Revive Documentary zaznamenáva prebudenie na katolíckych stredných školách a musíme pripustiť, že slovenskému prebudencovi je takáto téma rozhodne bližšia, než ohlasovanie Krista na metalových koncertoch, v Indii či dažďových pralesoch (sorry, Todd White).

Treba povedať, že filmársky sú to extrémne low-budgety, ale snáď sa v nich nájde aspoň to srdiečko. Ak vás v každom prípade téma zaujala, na linkoch sa za pár šupov viete k filmom dostať.

 

Hillsong Worship s novým albumom — 13 októbra, 2019

Hillsong Worship s novým albumom

Pri príležitostí nového materiálu od austrálskych chváličov, o ktorom sa až tak veľa zaujímavého písať nedá, nám napadlo, že si radšej urobíme malého sprievodcu komplikovanou štruktúrou hudobných projektov tejto megacirkvi. (Awake počúvajte tu, my sme ešte veľmi nestihli, tak dojmy neskôr.)

Existujú 3+1 hlavné Hillsong projekty: Worship (predtým Live), United, Y&F + Kids.

H. Worship je štandardná hudobná služba Hillsongu ako cirkvi/zboru. Píšu piesne, vedú chvály na bohoslužbách a od 1992 vydávajú albumy úctihodným tempom – aspoň jeden ročne. Niečo ako Bethel v Betheli alebo ESPÉ v SP. Chápete.

H. United začalo niekedy okolo prelomu tisícročí ako mládežnícka služba Hillsongu, pod drobnohľadom skúsených Hillsong producentov a music directorov. Postupne začali tvoriť vlastné piesne a vydávať vlastné albumy, až kým sa ako svetové megahviezdy neetablovali na poli klasického korpoworpo a doteraz sú azda najznámejšou worshipovou kapelou na svete. Všetci poznáme, v KV uznávame.

Oba vyššie spomenuté projekty charakterizuje prirodzená rotácia worship lídrov a hudobníkov, starí odchádzajú, noví prichádzajú, až sa natíska klasická filozofická otázka identity: ak sa vymenia všetci pôvodní členovia, je to stále rovnaká kapela? Otázku ponechajme v rovine rečníckej a poďme ďalej. 

H. Young & Free teda v 2012 prebrali uvoľnenú pozíciu mládežnického Hillsong projektu a vo svete, kde teenagerská hudba už nie sú neopunkové gitarové riffy ale synthy, beaty a dropy nasledujú pomaly, ale isto svojich predchodcov UNITED v ceste za globálnym úspechom.

H. Kids sú dzeci, všetci chápeme. Ale onehdy tu Matej písal dlhší text o detských projektoch, kuknite ak by ste chceli.

Dostávame sa k záveru, ale nutno poznamenať ešte jednu vec: toto všetko sú austrálske projekty, teda oridžo Hillsong. Potom tu máme ešte iné, zväčša európske H. kapely, ktoré patria k danému H. zboru. Hrajú pôvodnú H. produkciu v pôvodnej H. kvalite a pre ich geografickú dostupnosť ich môžeme vidieť napríklad na slovenských festivaloch. Terminologicky ich označujeme H. mesto, napr Hillsong London.

That’s all folks, ak vás toto zaujímalo, dajte vedieť a takýchto historicko-náučných článkov môže byť aj viac.

66286236_10156670122449811_76196241704222720_n.jpg.jpg

 

Veľmi. Dôležitá. Knižka. — 10 októbra, 2019

Veľmi. Dôležitá. Knižka.

Ako ste už pochopili z obrázku, reč je o knihe Duchovné dary, ktorá sa už nejaký čas potuluje po kresťanských obchodoch. Nezvykneme tu veľmi písať recenzie, lebo (1) nie sme tento typ blogu, duh a (2) až tak veľa nových kresťanských kníh zasa nečítame. Nuž, tentokrát sme prečítali a chceme o tom čosi napísať.

Predpokladáme, že náš čitateľ je priemerný slovenský chválový človek, ktorý rád chodí na konfery, festivaly, rád počúva worship a aspoň trošku mu leží na srdci prebudenie v krajine.

Takýto človek musí vnímať, že v našom malebnom Slovensku sa už niekoľko rokov deje niečo veľké. Spoločenstvá rastú ako huby po daždi, charizmy nie sú len otázkou mladých nadšencov, ale čoraz viac sa s nimi stretávajú aj babičky v kostoloch. Pomaly-pomaličky sa zvyšuje miera akceptácie týchto fenoménov aj medzi hierarchiou, nehovoriac o globálnom zrkadle, kde charizmatici dostávajú úprimnú podporu rovno od pápeža. Približne v takomto čase sme sa dočkali prekladu tejto knižky od Randyho Clarka a Mary Healyovej.

Prvá bomba vec sú autori samotní. Úprimná a úctivá spolupráca protestantského letničného kazateľa a katolíckej rehoľnej sestry je pre nás čímsi prekvapivým, hoci veľmi vítaným a prirodzeným. Samotná kniha ako výsledok tejto spolupráce je rukolapným dôkazom autentickosti a pravosti toho, čo nazývame charizmatická obnova. A teraz; prečo sa javí takáto knižka dôležitejšia, než na prvý pohľad vyzerá?

Ak si na chvíľu pomyslíte, čo by mala dobrá príručka obsahovať, zaiste vám napadne niekoľko aspektov. Dobrá príručka by mala byť praktická. Mala by obsahovať reálne príklady z reálneho života. Bonusom by mohol byť určitý historický priebeh a súvislosti. Príručka by byť schopná primerane poradiť, pomôcť rozlíšiť nejasnosti a odkázať nás na kvalitné informačné zdroje.

Ok, chápete. Duchovné dary toto všetko majú.

Avšak chceme načrtnúť pár plusov aj z iného uhla pohľadu.

Je fajn mať literatúru, ktorú môžeme považovať za referenčnú. To je typ textu, z ktorého možno citovať, na ktorý možno odkazovať a ktorý v prípade potreby viete strčiť neprajníkovi pod nos. To je prvá vec. Totiž máloktorá kniha doteraz takto prehľadne a plošne popisovala rozličné aspekty jednotlivých duchovných darov / chariziem.

Druhý plus je univerzálnosť. Duchovné dary dajú niečo aj laikovi, ktorý chce rásť vo svojej viere, ale aj akademikovi, ktorý potrebuje niektoré nadprirodzené vecičky ohraničiť slovami a definíciou. V podobnom zmysle je táto kniha vhodná aj pre autority z rôznych táborov, hoci možno skôr ako informatívny, než direktívny prameň. Aj to je ale zisk. Na autoroch čítať, že si už niečo odžili a veci opisujú v rámci žánru pomerne fundovane, s ohľadom na dejinný vývin.

Tretí plus je úžitok. Ľudia majú otázky. Ľudia vidia veci, ktorým nerozumejú a prirodzene majú otázky. Niekedy pochybnosti. Niekedy si zbytočne domýšľajú. Duchovné dary prinášajú odpovede. Možno nie všetky, možno nie do úplných podrobností. Avšak prinesú odpovede. Iste, ak si našinec chce načítať čosi o konkrétnom dare, napríklad jazykoch alebo proroctvách, na trhu sú aj špecializované publikácie zamerané na to, či ono. Ako rozcestník s primeraným rozsahom však Duchovné dary slúžia maximálne efektívne.

Ak ste ešte nečítali, zožeňte si a prelistujte. Kúpte svojim rodičom, ktorí majú hrôzu z padania na zem pri príhovoroch. Postrčte svojmu kňazovi, ktorý vaše aktivity vo farnosti toleruje, ale neveľmi vám rozumie. Odporučte napaprčenému tradicionalistovi, ktorý si myslí, že všetci protestanti zhoria v pekle. Ak ste priemerný slovenský chválový človek, vezmite a študujte. V našom malebnom Slovensku sa už niekoľko rokov deje niečo veľké. Nesme to ďalej.

72059720_738889759906514_4987800874383310848_n.jpg

Sean Feucht kandiduje do Kongresu — 2 októbra, 2019

Sean Feucht kandiduje do Kongresu

Aneb Kresťan v politike: Americká edícia. Známy worshipový spevák a misionár s množstvom detí a majestátnou hrivou kandiduje do Kongresu, resp. do Snemovne reprezentantov, amerického ekvivalentu nášho parlamentu. (konzultovali sme s našim americkým odborníkom na politiku) Voľby sa odohrajú v novembri 2020 a Sean kandiduje v District 3, kde pred rokom bolo na zvolenie demokratického kandidáta potrebných takmer 135 000 hlasov (pogooglili sme).

Oficiálnu stránku si môžete pozrieť tu a oficiálne kampaňové videjko zasa tu (radi by sme ho skomentovali, ale hľadáme vhodné a korektné výrazy. Americkú politickú klímu nepoznáme, ale ak by sme mali ten naratív porovnať s niekym tuzemským, tak prvá asociácia je Boris Kollár). Tak či onak, Sean vyzerá ako správny chlapík, zažili sme ho osobne a držíme mu v jeho zápase palce.

Artist_Sean-Feucht_Hero