Campfest 2026, deň 1-2-3

Všadeprítomná konsolidácia sa dotkla aj nášho najspoľahlivejšieho výstupu: z typických denných CF reportov sa stal jeden veľký – a navyše, mesiac po funuse. Nuž, čitateľ azda odpustí. Ako protihodnotu ponúkame pohľady celej redakcie na vybrané koncerty & momenty, ktorých tento rok bolo možno menej – ale rozpísali sme sa o nich statočne. Posúdťe sami.

Timothy

Na nestarnúcich timoťákov sme meškali, ale aj z druhej polovice setu sa dalo čo-to odčítať. Partička okolo Mariána Lipovského sa v ostatných rokoch pohybuje na pomedzí piesní a modlitieb a pomerne špecifické je aj Mariánovo vedenie, ktorý je v role frontmana niekedy teatrálny, potom zas pasívny a vzápätí prorocký. Svojský ráz zvuku dodáva hlavne edge-ovská U2 gitara, ktorá sa (spolu)postarala napríklad až o post-rockový záver Môj hriech, tvoj kríž. Chvály Timothy boli odjakživa iné, čo môžete milovať alebo nad tým ohŕňať nos; my sme spokojní.

Isaac Records

Keď sa mentálne vrátime k našim minulým vyjadreniam na adresu (po novom už) tohto tria, musíme uznať, že chlapci urobili obrovské kroky vpred. Dramaturgia koncertu, nápady, rapové výkony: vo všetkom tom už Isaac Records zmaturovali a teraz stoja pred otázkou, na akú univerzitu povedú ich kroky. Udržať sa na čele nášho malilinkého slovenského rapového peletónu totiž v tomto bode nie je náročné. Otázkou ale znie, či majú odhodlanie ísť ďalej. V závere spomenieme už len solídny performance od nováčika Shonniho a, naopak, miestami infantilné príhovory matadora DJ Damiana Custom.

Martindom

Dómski chváliči sú v našich srdiečkach ponorení už minimálne od čias, keď sme pred rokmi obaja slúžili v akejsi mix zostave na jednej Strede. Na Campfeste to len potvrdili a ich set patril k highlightom festivalu. Zdá sa nám, že Martindom má dlhodobo najlepšie chválové setlisty, ktoré mixujú všetko možné a aj do starých melódií prinášajú novú energiu a dokonca nové bridge. Dohromady štyri speváčky a jeden spevák krásne vrstvili vokály a neúprosne nás ťahali do uctievania, čo jednoznačne zaklincovala Všetka česť, ktorá bola vrcholom setu. Dalo by sa hovoriť o rytmickom plávaní, o pristrihnutých krídlach elektrickej gitary a o husliach, ktoré nie vždy hrali s jasným zámerom, ale načo. Meno Ježiš bolo v ten večer vyvýšené v sprievode výborného worshipového zvuku; mission accomplished.

Godzone

Kamaráti pripravili pekný, akustický ikea stage, na ktorom akoby pokračovali vo svojej už-vyše-ročnej sérii Chvál z obývačky. Pohľad na pódium, na ktorom okrem kapely sedelo a stálo zopár ďalších priateľov, ktorí na práci nemali nič iné, len modliť sa (a fotogenicky vyzerať, chichi), nám dalo zaspomínať na ktorúsi sešn od Rieky života, u ktorých často vidieť, že účinkujúcim je vlastne spoločenstvo – a urobí to veľa s očakávaniami a návykom, že na festivaloch sme my dole a oni hore. Aj toto je jeden zo spôsobov, ako tú hranicu pomyselne preťať a bonusom bol neobyčajný, gitarkový, stretkový zvuk uprosted tučných, výživných, silných chvál.

Dominika Gurbaľová & Priatelia

sa nám tento rok zdala trošku chaotickejšia, ale tí priatelia, ktorými sú overené east-side mená, robia naozaj veľa a bolo radosť spozorovať, že aj uprostred určitej spontánnosti či nie-pripravenosti (wink wink) sú práve zohrané duše kamarátov pevnou zemnou, na ktorú sa dá spoľahnúť, skrátka to fungovalo, stan sa chytal a piesne sú stále príjemné, neotrelé a – a to je vzácnosť – naďalej silne inšpirované Písmom. Navyše sme si v závere uvedomili, koľko má Dominika hitov. Trik s fantómovou basgitarou spoznal málokto, my sme si to užili a fungovalo to. V dobe timecode-ov a veľkého programovania takýto prístup potrebujeme ako soľ a ako fellow improvizátori sme veľkými fanúšikmi. Pozdravujeme do Košíc!

Rieka života

Ničím tak nepookreje srdce katolíckeho charizmatika, ako sledovaním grupy postarších džentlmenov a dám odkiaľsi spoza humien, ktorí zároveň prišli priniesť modlitbu a zároveň im je tak vzdialená nábožná póza, dojem či plynulá dramaturgia setu. Tým momentom boli nielen piesne, staré, nové, i prastaré, ale napríklad aj otec Michal Zamkovský, ktorý sa na pohľad prihováral vždy, keď mohol, ale napokon to vlastne takmer všetko boli zásahy do cieľa.

Ono Riekovci akoby nevedomky prinášali pre festivalového účastníka výzvu, aby pri ponáraní do chvály tak trochu aj popracoval na svojej modlitebnej disciplíne, pretože nechať sa čímsi odpútať tu bolo mimoriadne ľahké. Avšak azda nikto z celého festivalu nedokáže spievať o Kráľovi tak, ako Podolínčania – a vďaka gigantickým zweihänder zástavám s motívom kríža sa človek skutočne cítil ako na panovníckom dvore.

ZA Chváličky

Keďže aj našu redakciu začali postupne opantávať aj rodičovské radosti, z ponuky detského programu sme skúsili aspoň uchom popri uspávaní v kočíku partiu kamošov-rodičov zo Žiliny. Chváličky miešali jednoduché grooviky spolu s gitarkou, ukričaným vokálom a plejádou nadčasových detských táborových hitov, takže sa nám to logicky nemohlo nepáčiť. Hrdosť navyše za Ježiš, ty si priateľ môj.

Hymna

Za hymnou stáli aj tento rok (aj) naši kamoši, ktorí tento text budú čítať, preto len opatrne napíšeme, že sme ju videli iba jeden večer z troch a že nám to náladou prišlo trošku utrápené.

James Evans & Orchester

To najlepšie nakoniec. James Evens nám s priateľmi a mini-orchestríkom predviedol kvalifikáciu na majstrovstvá sveta v aranžovaní a uspel. On, jeho milučká slovenčina a sláčikové okteto (ak sme dobre počítali) nám boli v závere dňa totálnym balzamom na dušu, možno v priamom kontraste s obrovskými molovými zvukovými plochami, na ktoré sme narazili (alebo ktoré narazili do nás) napr. pri hymne. Nočný worship bol zvukovo o akustickej gitare, početných slákoch a jemných perkusiách: brilantne a citlivo zahratých a vášnivo odspievaných. Hoci Jamesov repertoár nepoznáme a keď siahol po svojich vlastných skladbách, bolo to skôr o počúvaní, v srdci nám ostáva spomienka na muzikálnu kúzelnosť, ktorá sa občas na Campfeste objaví a pohladí.

Nevideli sme veľa, vynechali sme headlinerov i záverečný program. Napriek tomu však na Campfeste zažívame rok čo rok blízkosť; priateľov i Boha. S uplynutým časom je ťažko vysúkať nejaké ďalšie múdra, takže tradične: KV out.

^{spomínaný J.E. & O., zdroj: CF fejsbuk}

Vyšloušlo: Dĺžka večnosti Kataríny Jury

Akosi to fajne vyšlo. Dve mladé gdzn pušky vydali v druhej polovici vlaňajšieho roka svoje EPs, ktoré nemohli byť rozdielnejšie. Ale blbosť. Mohli. Ale sú dosť rozdielne! A akosi to fajne vyšlo, že polovicu redakcie viac oslovilo jedno a druhú polovicu viac druhé. Čiže prišiel čas na doplnenie restov.

U našej kamky (a ešte-stále-východniarky?) Kataríny Jury bolo hneď jasné, že pri jej krátkohrajke načrieme do nezávislých vôd. Spoľahlivým indikátorom sú, napokon, už zrejmá neláska k verzálkam a tiež jednoznačne lyrickejšie názvy piesní, čo je vždy dobrý prvý ukazovateľ miery priznaného kresťanského slangu. Milým, príjemným prekvapením bol už od prvej piesne celkový sound, neúplný, tajomný, striedmy, s dôrazom na vokál a gitarku. Dodatočne sme zistili pekné prepojenie, keďže za zvuk bol zodpovedný Šimon Brehuv z Alltide, a už to celé dalo väčší zmysel.

Dĺžka večnosti je pekným manifestom komôrkových tém v komôrkovom vydaní. Katke svedčia neprvoplánové a ťažšie motívy, ktoré sa navzájom prelínajú v celých 17-tich minútach; smútok, zlyhanie, nesmelosť až nedostatočnosť – a zároveň šikovná práca s kontrastmi, ktoré najväčšmi vynikajú v titulnej štvorke. Až mi je ľúto, že tých minút je fakt len 17, ale chápeme, EP. Výborné – a nielen ako protiváha k Martinovmu grandióznemu powerhousu, pun intended.

Tešíme sa na dvojku / dlhohrajku!

Helserovci a modlitebené releasy

V najbližších dňoch sa asi budeme vracať k roku 2025, v závere ktorého povychádzali veci, ktoré (aspoň trochu) stoja za vašu pozornosť. Medzi ne patrí aj dvojica albumíkov od manželov Helserovcov, ktorých pravdepodobne poznáte z Bethelu. Okrem partnerstva s týmto worshipovým velikánom vedú aj vlastnú službu, Cageless Birds, ktorá vyzerá ako ultimátna hipsterčina –bezklietkové vtáčatá pražia kávu, vyrábajú keramiku, točia podcasty a na svojej farme vedú učenícku školu.

Okrem toho ale píšu a nahrávajú hudbu a to je dôvod, prečo tu dnes sme. V septembri minulého roka im vyšiel živý album Let God Come In, ktorý v novembri nasledovala jeho špeciálna verzia. Prvý album sa nám celkom páčil, možno s výnimkou trojice úvodných piesní, ktoré nám úplne nesadli (country-shipové južanstvá už začínajú byť trochu otravné). Stred a záver albumu je však veľmi príjemným počinom, občas pripomenie hravé groovy United Pursuit, občas mystický zvuk Misty Edwards. Keby sme mali vypichnúť nášho favorita, tak asi I’m All In.

Extended verzia ponúka polovicu piesní pôvodného tracklistu, z ktorých každá významne nabrala na minutáži. Výsledkom tak je 63 minútová modlitebná sešn, ktorá má možno viac než na počúvanie slúžiť ako podmaz pre vaše vlastné domáce sešky. A to jej ide statočne.

Isaac Records a ich MADE IN HEAVEN

Naši najusilovnejší reperi vydali koncom minulého roka albumček MADE IN HEAVEN. Zdrobnenina v žiadnom prípade nebagatelizuje jeho váhu, je narážkou na stopáž: dvadsať a pol minúty trvajú aj niektoré EPčky. Nový matroš ajzekovcov vám teda ušami preletí svižne a priam nabáda na opakovanie – čo vôbec nie je zlý nápad. MADE IN HEAVEN je totiž z nášho pohľadu doposiaľ to najlepšie čo Isaac Records poslali von.

Nízka stopáž signalizuje štíhly tracklist a naozaj, ten obsahuje len 8 trackov, ktoré sú však všetky autonómne a zvukovo originálne, úvodná Double Down má jeden z najčlenitejších beatov, aké sme na Slovensku počuli, chalani switchujú flows, refrén je chytľavý, bars sú frajerské. A toto sa opakuje vlastne v každej skladbe, z ktorých každá má vlastný mood a spoločný rádiový sound.

Na prvých pár počutí nie je teda čo vytknúť, ale keďže tušíme, že si toto prečítajú aspoň niektorí z autorov, prihodíme naše dva kritické centy – škriekavé alebo šepotavé adliby sú občas vyslovene otravné, Damianov producer tag by si zaslúžil upgrade a na to, že sú na sockách mimoriadne kreatívni, dostali všetky skladby na youtube rovnaký bts vizuál. A hej, klasická téma dissovania fake kresťanov nám príde trochu detinská.

Inak ale bomba – a to je aj náš verdikt. Na záver nutno povedať, že MIH je labuťou piesňou dvoch IR členov, Selaha a Leumasa, ktorí sa objavujú (ak správne počítame) iba na troch trackoch a z Isaac Records sa tak stáva trojica. Možno ale práve beží nábor nových členov, sme teda zvedaví čo prinesie 2026.

2025 v kopavecnej redakcii

Akiste vám, milí čitatelia, neušlo, že sú naše posledné roky, čo sa týka aktivity, skôr trápením. Za posledné štyri roky sme hranicu 20 článkov za rok prekročili iba raz (26 príspevkov v 2024) a frekvencia raz za 2 týždne rozhodne nie je hodná rešpektovaného (hoc amatérskeho) média.

KV má stále miesto v našich srdiečkach, ale treba uznať, že je to bieda. Napriek tomu sa tu sporadicky objavujú mini-pokusy o reštart, uvidíme, čo v tejto oblasti prinesie 2026.

Každopádne, tento rok sme to v redakcii hecli a obaja vám prinášame mini recap nášho roka. Viac, než správa o hudbe vychádzajucej v 2025, to bude náhľad do našich slúchatiek a reprákov za posledných 365 dní, bez ohľadu na release date. Celé sme to zhrnuli do 3 otázok na ktoré odpovedáme obaja a čísla v zátvorkách sú počet streamov, ktoré nám celoročne počíta last.fm, odporúčame.

1. CO ŠI TEHO ROKU SLUCHAL?

J: Veľa všetkého. Ale najviac Kings Kaleidoscope (334) (statočne som točil obľúbený Zeal a dosť času som strávil aj s Asaph’s Arrows II), The Brilliance (228) (evergreeny aj fajny nový albumík), z worshipu najmä Coryho Asburyho (184), Bethel (163) a ESPÉ (127).

M: Už niekedy pred koronou som pochopil, že dôležitejšie pre mňa budú väčšinovo skôr staré lásky, než zakaždým objavovanie nových albumov. Spomienky i štatistiky to napokon potvrdzujú aj tento rok: zhodne je na prvej priečke KK (870), predovšetkým spoľahlivý Zeal, ďalej Beyond Control a celkom veľa priestoru dostala eponymná ešte-furt-novinka. Medzi staré lásky patrili ešte aj Relient K (696), Hillsong U (639), Hillsong Y&F (400) a z novších lások Catholic Lofi (719).

also M:

2. CO ŠE CI TEHO ROKU PAČILO?

J: Moje momenty roka boli: návrat Andyho Minea (117), celý priebeh a finále kauzy Cory x Forrest, JMMcM-ho návrat k chvále (64), vydanie Naveky verný od RODSu (18), objavenie podivného českého repera JQPG (114), slovenský preklad totálneho bengra No One Like The Lord (7), koncert našich reperov (gb, empo, dawidd, aug) na afterke na GDZN konfere a celkový prínos DJ Damiana tejto našej mini scéne. A všetky živé chvály, kde som mal možnosť hrať/viesť.

M: Na jar mi ešte doznieval zo zimy Na svätý vrch (138), niekedy v lete Nebojím sa byť slabý (291) a na jeseň ma pekne prekvapila sólo vec Kataríny Jury dĺžka večnosti (175). A veľmi ma potešilo, že ma v marci oslovila Eva Kovalčíková z K:Music, či by som do spevníčka nezahrnul ich piesne (ja som zbieral odvahu na oslovenie asi 8 rokov a napokon ma predbehli, hihi) a výsledkom bola celkom pekná vzájomná spolupráca.

3. CO NOVE ŠI TEHO ROKU OBJAVIL?

J: Jeden objav spomínam vyššie (JQPG), o ňom sa chystám napísať. Objavil som youtubový kanál Ruslana KD, ktorý rieši americké kresť-industry, biblicky to podchytáva a pritom nehanebne selí svoj merch, internet at its finest. Objavil som Johna Wildsa (49) (o ktorom som písal tu) a jeho vynikajúce modlitebné EPčko, objavil som existenciu Cageless Bird a ich fajny projektík, o ktorom ešte napíšem). Objavil som Petra Scazzera a jeho knihu Emočne zrelý učeník a objavil som koncert Kings Kaleidoscope v Londýne, na ktorý, ak Pán Boh dá, poletím vo februári.

M: V nadväznosti na poslednú vetu z predchádzajúcej otázky: detský album Prekvapenie (293) od K:Music. Priznane cheesy, ale produkčne high-level v kontexte detskej tvorby a worshipových kapiel. Darmo, spievankovský vplyv doľahol aj k nám (kde sú časy Keby som bol kengurou) a ako mladorodičovi a wannabe-kritikovi sa mi zdá, že presne takto sa to má robiť; šťavnaté, hlboké a autorské piesne priamo pre deti a nie nutne za účasti detí-umelcov.

Plus ak Džejko spomenul Ruslana KD, tak ja som vďaka ktorémusi článku od Juraja Valacha na Postoji tento roky spoznal kanadského apologétu v mojom veku Wesa Huffa, ktorý prišiel do jedného dielu aj k Ruslanovi. Historická a najmä literárna biblická kritika Wesa Huffa tak príjemne vyplnila intelektuálne okienko, ktoré niekedy dávno na Campfeste 2009 začal roztvárať bielovlasý američan s úsmevom na dva prsty Josh McDowell (pamätá niekto na knižku Viac ako tesár?) a bola zároveň praktickým obohatením pri tohtoročnom asi 5-mesačnom zápolení s Ježišom Nazaretským od Ratzingera. Knižky sú úplne skvelé, ale Wesov šarm ich v tomto roku prekonal.

Netreba ďalších slov, čaká nás krásny rok, v ktorom ukážeme, že sme zjedli slovenskú scénu ako gulášik na godzone tour roku pána 2019. A možno nie. KV out.

Slovenské tradicionály v novom šate

V našej krajine nemáme veľkú tradíciu prerábania tradičných kostolných nápevov, napríklad oproti takým Spojeným štátom (za všetky príklady napríklad nedávno spomínaní KKH). Prápor tejto bohumilej činnosti drží v istom zmysle neaktívny Jeho Deti Fest Projekt (áno, hľadáme spôsoby, ako ich udržať v pozornosti poslucháčov) alebo napríklad EVS Band, ktorí sa už v minulosti venovali coverom piesní z evanjelických kancionálov.

A presne z týchto kruhov prichádza ďalšia mimoriadne podarená aktivita – početný hudobnícky kolektív od bratov evanjelikov nám prináša veľmi peknú vec, Kristus vstal z mŕtvych, ktorá má veľmi pekný aj vizuál, aranž, text, záver: jednoducho full package. Ak zvonku správne nazeráme dovnútra, pesnička je súčasťou väčšej iniciatívy od Chcem Viac (doteraz sme registrovali ich web), čo bude nový label, dávajúci priestor rôznym umelcom. Prvým z nich je tovijah, ktorý je zodpovedný aj za skladbu, o ktorej sa bavíme, ale v klipe vidíme aj Dušana Havrillu alebo chalanov z Till I Get Home, ktorý budú podľa instagramu ďalší v poradí. Celé to zastrešuje fundraisingová kampaň, ktorú spustili dnes a kde to celé vysvetľujú (aspoň zčasti).

Za nás veľmi dobré! Tešíme sa aj z prísľubu autorských piesní, aj ďalších tradičných coverov, v ktorých naša katolícka vetva, žiaľ, ťahá za kratší koniec (a nečakáme, že to prebiehajúca reforma JKS zmení, fňuk).

Až teraz nám je jasné, ako veľmi nám Andy Mineo chýbal

Andyho Minea máme ako ľudia, čo v zahraničnom rape nie sú ktovieko hlboko, veľmi radi. Je ľudsky sympatický, technicky výborný, lyricky inšpiratívny, teologicky jednoznačný a kreatívne mimoriadny. Po tom, čo sme ho tu spomenuli naposledy, vydal v 2021 dlhohrajku Never Land II, ktorú sme tu nespracovali (we might tho) a potom ostalo štvorročné ticho. To prelomil minulý rok, keď nenápadne releasol na youtube (a iba tam) tracky s jednoduchými distorted vizuálmi, ktoré prednedávnom zmorfovali do albumu The And. Ten mimochodom sublimálne teasoval už vo vyjadrení, že odchádza z Reach Records, bašty US kresťanského rapu.

Dnes je doska von a nám dochádza, ako nám Andy chýbal; nie len jeho hudba, ale celý megakreatívny balíček: veď pozrite napríklad na jeho web alebo socky. Hudobne sa nám to zdá fresh, ale zasa je veľmi možné, že už úplne nie sme na tepe dňa. Určite sa však dokážeme pohádať o tom, aká láska k hudbe a tvorbe z nového projektu ide: či ide o Red Room (Freestyle), kde aj sviatoční fanúšikovia ako my počujú klasické rapové referencie alebo introspektívnu reakciu na flautový album Andre3000, oba tracky majú aj krásne a nápadité vizuály. A takýto je aj celý album – osobný, hĺbavý, textovo silný a hudobne zaujímavý. Andy, vitaj späť a neodchádzaj.

Nový kresťanský animák: Dávid

Dlho sme na týchto stránkach nespomenuli nič kinematografické, dnes to teda napravíme. Cez tieto Vianoce do amerických kín dorazí nový kriščn animák, ktorý po epickom Princovi Egyptskom zmapuje časť života ďalšieho starozákonného hrdinu – Dávida. Podľa traileru pôjde o jeho pastiersku mladosť, Goliáša a začiatok sporov so Šaulom, čiže temnejším témam sa asi vyhneme; chápeme. Vizuálne i humorom nám to pripomína roztomilé How To Train Your Dragon, čo je dobrý smer – ak sa tvorcom podarí priblížiť sa k atmosfére a emócii príbehu o Bezzubke, budú mať vyhraté aj u neveriacich divákov.

Pre fanúšika CCM (a čitateľa KV) bude azda zaujímavá informácia, že staršieho Dávida bude dabovať Phil Wickham, dá sa teda predpokladať, že si strihne aj nejakú titulnú pieseň. Apropo hudba, o tú sa údajne postará týpek, čo má ako spoluautor Grammy za 10 000 Reasons, čo by mohlo veštiť príjemný zážitok. Sme zvedaví.

Forrest & Cory: najpr beef, potom feat

Možno ste to už zachytili, ale je to tak unikátna a krásna vec, že to chceme mať zarchivované aj na tejto stránočke. Najskôr osoby a obsadenie: Forrest Frank je momentálne ikonou kresťanskej hudby a na prvú dobrú je to chalan, čo všetko robí správne. Cory Asbury je starý chválový harcovník a autor megahitu Reckless Love, toho času venujúci sa skôr iným žánrom.

A teraz zápletka: Forrest sa pred niekoľkými mesiacmi rozhodol, že bude točiť svoj život a tvorbu. V tomto čase si vážne zranil chrbát (!) a verný svojmu rozhodnutiu postol aj videá, v ktorých má zjavné bolesti, no aj také, v ktorých z postele skladá hudbu. Narodia sa z toho dve piesne (tie už nelinkujeme, preklikáte si), Forrest stále všetko natáča a medzičasom zažije nadprirodzené uzdravenie, všetko to zhrnie tu. Thank you, Jesus!

Toho celého sa chytí vtipkár Cory Asbury, ktorý natočí videjko, v ktorom si z týchto udalostí robí srandu. Inkriminované video je momentálne zmazané, ale časť sa dá vidieť napríklad tu. Ale good guy Forrest sa nenahnevá a nebeefuje nazad, namiesto toho sa s Corym, ktorý už mimochodom vie, že prestrelil, spojí, rozprávajú sa a skamošia sa. Cory sa verejne ospravedlní, stiahne videjko a reaguje: výsledkom je ich spoločný track, Misunderstood. Navyše, celý tento príbeh, ktorý je mega inšpiratívny zhrnú spoločne tu a tiež sa stane táto ich spoločná služba (od cca 45 min veľké zimomriavky). Celé to je mega virálne, mega dojímavé ale aj krásne a Božie – a my sme fakt šťastní, že nám táto globálna doba umožňuje to spoza oceánu pozorovať.

Kings Kaleidoscope Hymns?

Už v minulom článku sme to avizovali a teraz je to tu: Kings Kaleidoscope, ktorí si za niekoľko rokov vybudovali pozíciu našich (i globálnych kresťanských) zlatíčok, v týchto dňoch do sveta vypustili druhé pokračovanie Asaph’s Arrows. Pre účel vydávania čisto bomba liturgickej hudby sa takisto presúvajú pod nálepku Kings Kaleidoscope Hymns.

Nevýhodou vodopádového vydávania je fakt, že väčšinu piesní už poznáme. Na novinke tak pribúdajú iba dva nepočuté tracky – hyperaktívne dieťa Here Is Love a rozvážna a trochu zádumčivá There Is A Higher Throne. O ostatných skladbách sme už písali – sú nápadité, živé a plné zvukov a emócií, presne ako sme od KK chlapcov (v tomto prípade KKH chlapcov) zvyknutí. Azda najviac vyniká Amazing Grace, možno tým, že šlo o vôbec prvý singel tohto projektu a možno tým, že to proste je vynikajúci cover ikonickej hymny.

Hej, už od začiatku je jasné, že v tomto texte sa neobjaví nič prekvapujúce. Vlastne sa to dá zhrnúť do vety: “Naša obľúbená kapela má nové hudby, počúvajte ich.” Klipy už na youtube sú, ďalšie očakávame a ak všetko prebehne podľa plánu, začiatkom budúceho roka uvidíme Chada a spol naživo; čakajte reportík.