Zažili sme Fénixa

Album (na ktorého recenziu sme sa chystali, a za normálnych okolností by sme ju tu linkovali) a neskoršie rovnomenné turné Jany Zubajovej vyvolalo aspoň v našich onlajnových vodách veľkú pozornosť. Prvé dva koncerty zo štyroch sa polovici našej redakcii podarilo zažiť osobne a tak prinášame stručnú správu o tom, ako bolo, v ktorej sa pokúsime skombinovať nespojiteľné: našu veľkú lásku a náklonnosť k autorom a interpretom a zároveň novinársku priamočiarosť; tiež snahu o fullformátovú recenziu a našu už vyše roka trvajúcu prokrastinačnú nechuť k robeniu toho, v čom sme kedysi boli celkom dobrí: teda v písaní o tom, čo by vás mohlo zaujímať, ale nemáte čas tráviť na internetoch hodiny denne. Nuž, zdá sa, že už ani my.

Apropo, Fénix. Zloženie ansámblu je skromné, ale dostatočné: traja hudobníci (bicie, synťákové kráľovstvo a elektrická gitara), dve vokalistky (z toho jedna hlavná) a dve performerky, ktoré reprezentujú spriaznený projekt Konverzie. Program trvá asi hodinu a možno aj preto nenudí – a možno preto, že sa v ňom striedajú rôzne atmosféry piesní, recitácia i tanec.

Apropo, rôzne atmosféry. Jane to podľa nás najviac svedčí s jednoduchým klavírnym doprovodom a ideálne v čo najšanzónovejšej podobe, napríklad takej, akú ukáže v záverečnej Svet sa zastavil. Trochu menej to fungovalo pri rýchlejších, prepracovanejších produkciach (Fénix, Žiariš) ktoré možno aj kvôli komorným priestorom zneli priveľmi umiernene.

Album aj turné ponúka na obdiv kreativitu a hravosť Zubajovcov i umelcov okolo nich. Možno práve preto Fénix v našich ušiach neznie ako dospelé, vyzreté dielo, ktoré presne vie, čo chce a robí to. To, že ide o Janin debut bolo v niečom cítiť i naživo. Napriek tomu však ide o nadpriemernú hudobnú udalosť, ktorú by ste mali zažiť a hoci posledné dve zastávky turné smrdia vypredanosťou, niečo nám hovorí, že počas leta ešte Fénix vstane z popola. Nezmeškajte to.

FUGA, 21.4.2023

Boh žehnaj podcast

Na scéne slovenských kresťanských podcastov pribudla novinka s úderným názvom God Bless, za ktorou stoja bratislavský špekulant, pstruh vo vodách nových médií a saleziánsky odchovanec Maťo Ondruš a týpek so skvelým krstným menom (Valentín), o ktorom ale nevieme nič viac. Chlapci majú zatiaľ von pár epizód, vychádzajú cca každý týždeň. Hoci otvárajú aj veľké témy, nejde o žiadnu veľkú teológiu ale o chalanov odvedľa, ktorí sa bavia o svojom vlastnom prežívaní viery a ty sa môžeš zastaviť a započúvať. Ochotu zdieľať vnútro ceníme, takisto chuť niečo tvoriť a týmto prajeme chalanom väčšiu publikačnú konzistentnosť než má tento projektík.

fotku sme opajcovali z instagramu

Prvoaprílové kresťančiny

Prvoaprílový humor je jedným zo zabudnutých umení, ktoré však ešte stále dokáže prekvapiť. Skôr než veľkolepé oblbováky kazmovského strihu sme tento rok zaznamenali niekoľko nízkoprofilových džoukov, ktoré by vás ale mohli pobaviť. Menovite tieto dva texty na Postoji v redakcii oceňujeme ako ukážku príjemne sofistikovaného insiderského humoru, ktorý čo-to prezradí aj o myšlienkovom ukotvení redakcie Sveta kresťanstva.

Prvý informuje o úprave objemu vína premieňaného na omši, druhý, ešte vtipnejší, podáva správu o novej hovorkyni KBS. Precítili sme hlavne webový portál chrbtom-k-ludu.sk a “Preklad diela svätého Anzelma Cur Deus homo (traktát o vtelení a vykúpení) do rodovo citlivého jazyka.“ Postoj, well played.

PS: Okrem Postoja sme ešte zachytili tento status košickej klatovskej pobočky KJK, ale tento rok nič iné. Nuž, zabudnuté umenie indeed.

Mumford & Pope

Pôvodne sme chceli po včerajšku ďalej hibernovať, ale do cesty nám prišlo toto milé, tri týždne staré videjko. Jimmy Fallon v ňom spovedá frontmana Mumford&Sons, Marcusa Mumforda, ktorý približne v 2:15 spomenie vtipnú príhodu, ako sa minule modlil za pápeža, ktorý si popritom sledoval na hodinkách čas; dokonca celú situáciu pustil aj na videu.

Je to fakt zlaté a smiešne, my sme však chceli poznať aj kontext, nuž a toto sme vygooglili: koncom leta sa vo Vatikáne za účasti Františka konal VITAE Summit. Organizovala to platforma Vitae Global, ktorá sa snaží “o kultúrnu tranformáciu prostredníctvom umenia.” Okrem Marcusa bol pozvaný napríklad aj starý katolík Denzel Washington, reggaetonový princ J Balvin, alebo Kristus v The Chosen, Jonathan Roumie.

O Mumfordovi zasa vieme, že vyrastal v rodine pastorov britského Vineyardu a očividne stále verí. V jeho hudbe sa, koniec-koncov, dajú nájsť mnohé odkazy. Teda okrem vtipnej príhody nám toto komunikuje aj fakt, že dôležitosť umenia a krásy si uvedomujú aj na najvyšších miestach našej cirkvi, which is nice.

Baptized Imagination od KK

Kings Kaleidoscope sa jednoducho nedajú ignorovať. Od vydania ich ostatného albumu uplynul dnes presne mesiac a ak oni nebudú dôvodom prerušiť naše dvakrát také dlhé mlčanie, tak už nikto. Ale k veci.

Baptized Imagination sme sa pokúšali vypočuť si asi štyri krát; úspešný bol až dnešný pokus. Odpoveď sa podľa nás skrýva v starom dobrom plnom sústredení. Nový KK album sa proste nedá počúvať v pozadí, žiadna si pozornosť a ochotu ponoriť sa do tónov i textov.

Pravdepodobne za to bude spoluzodpovedná aj mimoriadna albumovosť tohto počinu. Máloktorá pieseň obstojí ako svojbytný a/alebo chytľavý track, dokonca oba single (You & I Again i Wasn’t I Worth It, oba s vynikajúcim minimalistickým vizuálom) fungujú naplno až v ucelenej albumovej dramaturgii.

Tá nás lyricky i hudobne prevedie cestou od tradičného Chadovho anti-worshipu, hudobne intenzívneho a plného otázok, hľadania i hľadenia do vlastného vnútra, cez geniálnu pokojnú a inštrumentálnu druhú tretinu, až k majestátnemu chválovému záveru (zaznie aj aleluja). Textom žiaľ rozumieme len do určitého stupňa, hudobne tam počuť Kanyeho, Twenty One Pilots i Bon Ivera a ešte oveľa viac – to len naša hudobná slovná zásoba je obmedzená, rovnako ako naša školská angličtina. Hlavne tam však počuť Kings Kaleidoscope, kde sa beaty striedajú s dychmi a slákmi a kde sa z elektroniky občas vynorí piano a to je, kamaráti, poézia.

Áno. Táto krásna 31 minútová miniatúra si určite zaslúži vašu pozornosť.

Nová TAYA

Eponymná doska hviezdy Hillsongu United nie je až taká nová (vyšla ešte pred letom), ale vypočuť sa opla. Obsahuje štrnásť prevažne (produkčne) jednoduchších trackov, ktoré znejú viacmenej rovnako, s výnimkou južanského (a najpopulárnejšieho, takmer 4m na spoti) For All My Life, ktorý vyšiel ako druhý singel. Okrem tejto piesne za nás vyčnieva ešte napríkald Canticle, jediný featuring albumu s Jonom Guerrom, ktorého sme kedysi odporúčali a Mercy, kde trochu pripomína svoju staršiu kolegyňu, našu obľúbenú Brooke Ligertwood Fraser. Zvyšok albumu vypĺňajú polozapamatateľné melódie, po troch vypočutiach nám niektoré pasáže a groovy niekde vzadu v hlave ostali. No ak máte čas na maximálne jedno, pokojne si album vypočujte iba do polovice.

Vyšlo/ušlo: pokračovanie EP od planetboom

Ešte v apríli tohoto roku (počas temného veku tohto pomaly-sa-k-životu-preberajúceho blogu) vyšlo druhé EP s inkluzívnym názovm: You, Me, Church, That’s Us – Side B. O áčku sme stihli napísať, keďže austrálske mladé pušky si totálne ideme. Dvojka dramaturgicky kopíruje jednotku: v úvode je explozívna, neskôr modlitebná. Za zmienku stojí napríklad singlová I Will Follow You (nižšie), čo je kolotočárska hopsačka s candycore deväťdesiatkovým dropom, alebo Résumé Check, kde ausíci muzikálne i lyricky pomrkávajú k azda svojmu najväčšiemu hitu LEMME TELLYA. Pokračujeme klasickou hudobnou ambivalenciou, z tvrdého edm sa atmoška v polovici láme do pokojného worshipu a nám sa to vlastne veľmi páči. Hovorili sme to veľakrát a dnes si to od nás prečítate znova: planetboom treba počúvať.

Katolícka Lofi girl

Ak strávite na internetoch aspoň pár hodín denne (uff, to znie desivo a pritom to je vlastne štandard), pravdepodobne poznáte youtubový kanál lofi girl (viac ako 11m subs) a ich legendárny 24/7 stream s ikonickou animáciou a beatmi, pri ktorých môžete relaxovať/študovať . “Lofi” je termín, ktorý označuje hudobnú produkciu, obsahujúcu prvky, ktoré považujeme za nedokonalé (napr. praskanie či rôzne skreslenia), čo je opakom hifi (poznáte napríklad z archaizmu hifi veža) a postupne sa vyvinul vo vlastný subžáner väčšinou nostalgickej, loopovitej diy muziky s prímesami jemného džezíku, 8bitu alebo anime estetiky. Však vypočujte sami.

Ale! Keďže internety sú magické miesto, nedávno sme narazili na kresťanskú verziu tohto fenoménu. Skromný kanálik žiaľ zatiaľ neponúka live streamy, ale preklikáte sa k trom dlhoformátovým videám a môžete vajbovať s Tomášom Akvinským, počúvať lofi gregorián alebo si pustiť podmaz k ružencu. Pôvod tohto celého môžeme vystopovať k Mattovi Fradovi, ktorý stojí za katolíckym podcastom Pints with Aquinas a ku ktorému smeruju donation výzvy. Tak či onak, za nás, milovníkov pôvodného nápadu, je toto super twist a už niekoľkokrát nám z pozadia hrali pri práci či prepisovaní Biblie práve tieto tóny.

Klimatickí Porter’s Gate

Medzidenominačný krúžok nezávislej duchovnej piesne, o ktorom sme už dvakrát písali, sa opäť pripomenul. Kým prvé dva albumy pôsobili veľmi sviežo najmä kvôli muzikálnej stránke, ktorá sa niesla v komornejšom, až sakrálnom duchu, tretí (dvoj)album Justice / Lament Songs – ktorý sme ale trestuhodne na KV opomenuli – zabŕdol navyše do svetonázorových tém, reflektoval BLM hnutie, nespravodlivosť a sociálny útlak v Spojených štátoch. Zvláštna zmes chválového žánru a angažovaných tém sa umelcom z kolektívu Porter’s Gate zjavne zapáčila, pretože nedávno prišli s novinkou, ktorá sa zasa obracia voči klimatickým zmenám a aj do tejto problematiky sa snaží vzniesť pohľad plynúci z biblických právd. A nemyslí sa tým len optimistické pozlátko, ale ozajstná zmes nádeje i pokánia – viď dojímavo-molová záverečná All Creatures Lament (tragický zvieratkovský cover All Creatures Joy and Sing). Uf.

Novú, teda už šiestu platňu sprevádzala aj pekná indiegogo kampaň, ktorá síce fundraisla len štvrtinu, ale tvorcovia údajne vyzbierali mnoho darov aj od offline donorov. A okrem albumu ste mohli dostať aj váš zasadený strom. Našinci, niečo na inšpiráciu! (wink wink)

Climate Vigil Songs je teda ďalším prírastkom ku kontemplatívnej zbierke nových hymien a spevov, ktoré si mimochodom môžete zapnúť napr. pri čítaní Laudato si’ alebo iných dobrých matrošov. A malý teasing na záver: na albume sa zúčastnili aj také kapacity ako Jonathan Ogden, Jason Upton či Fernando Ortega – čo svedčí naozaj o dobrom nápade, ktorý priťahuje umelcov naprieč žánrami a generáciami.

Maverick City Music v NPR

Tak sme sa dočkali. Po Kirkovi Franklinovi zamieril do najslávnejšej hudobnej rádiovej relácie chválový tím Maverick City Music z Atlanty, a podľa viacerých newsfeedov našich FB kamošov aktuálna vychádzajúca hviezda na scéne.

Ak ich nepoznáte, nie ste na tom zle, vznikli len pred štyrmi rokmi, no už si stihli uchmatnúť aj jednu cenu Grammy. Výborné sú najmä kolaboratívne albumy s ďalšími umelcami – You Hold It All Together s Upperroom (odtiaľ napr. známy Champion), Old Church Basement s Elevation Worship (odtiaľ napr. výborná Jireh) a najnovšie chválovo-gospelová práve s Kirkom Franklinom Kingdom Book One, ktorý sa mihne aj vo videjku. (Inak, veľkú porciu zásluh na výborných grúvoch v oboch NPR dieloch má totožný basák Matthew Ramsey, veľmi šikovný chlop.)